príbehy zo života

Čo horšie pre slovenskú dušu ako bohatý sused?

V 2011tom sme žili v Kanade, v olejárskej provincii Alberta. Naše zamestnanie bolo v priamo úmernom vzťahu k ropovodom a to tak, že keď domáci mali robotu na olejových poliach, míňali peniaze vidlami a keď zablokovali výstavbu potrubia, vyschla ropa, vyschol biznis. Ale nepredbiehajme…

Po svetovej ekonomickej kríze z 2008meho sa Kanada ako tak spamätala. Najrýchlejšie sa vždy vedela postaviť na nohy Alberta, provincia veľká asi ako Slovensko, s trocha menej obyvateľmi.

Severná Alberta má dve ročné obdobia. Október až Marec je „WhatTheFuckZima“ s teplotami okolo -40 a Apríl až September je „Hnedá“ sezóna, kedy nevypestuješ vonku ani paradajku a všetko okolo je zhnitá tráva a blato. Napriek tomu, severná Alberta roky ťahá Kanadskú ekonomiku a je to provincia tak bohatá, že si odpustili provinčnú daň. Áno, čítaš správne, provincia od občanov nič nežiada. Dokonca si v roku 2006 vyplatili takzvaný „Prosperity Bonus“, väčšina Alberťanov dostala 400 dolárov. Len tak, lebo im na konci roka ostalo v kase. Vie si toto niekto na Slovensku predstaviť?

Zamestnávateľ nám prihral starší, trochu ošarpanejší dom na predmestí Edmontonu, vtedy druhom najbohatšom meste v Kanade, v mestečku Sherwood Park. Bola to zlatá klietka. Dom bol v brutálnom susedstve, no zvnútra sa rozpadával a hlavne – človek si nemohol dovoliť platiť ceny za potraviny. Takže žilo sa tam naprd. A nielen preto, že nemám toľko peňazí na rozhadzovanie, ale aj preto, že mi to ich rozhadzovanie dôjde z princípu zbytočné.

Napríklad, v miestnom obchode s alkoholom si bohatá miestna ženská kupovala víno a pýtala sa mladej predavačky, aké odporúča. Asi chcela vedieť, čo jej najviac chutilo za tie dva mesiace, čo tu môže piť alkohol. Na moju fascináciu daným momentom jej čučoriedka odporučila akúsi 7mičku moku za -nekresťanských- 36 CAD, ženská škrtla zlatou kreditkou a šup-šup domov ochutnať mňamku, šak vonku je aj tak zima. Moje slovenské ja mi nedalo nekuknúť na odporúčanú fľašku. Bol to mix asi desiatich vín. Vínový zliatok, alebo ak velice niekto chce gourmet názov tak „Vínny Guláš“. Našla som si uličku chudobných krajín ako Argentina a Chile a stadiaľ som si vzala dobré, ničím nedochucované, nezliate víno za cestovné, totiž 10 dolárov. Víno pod 10 CAD v Sherwood Park neexistuje.

Kanaďania sú super susedia, lebo v sebe majú zakódovaný ťažký dobrosrdečný mámvpičizmus. Niekedy však vypáli na rôzne smery. V deň, kedy sme sa nasťahovali a vyberali našich pár švesták vo veľkom prázdnom dome, zazvonil pri dverách zvonček.

Na verande stál Peace Officer a lokálny County Sheriff. Zuby biele sťa dve hŕstky mramoru, odrážalo sa v nich popoludňajšie slnko. Peace Officer dal z tváre dole pilotské slnečné brýle a najamerickejším spôsobom zo seba vydal:

„Welcome to the neighborhood.“

Oh, jasné. Už chápem. Prišli nás privítať. Aké milé! Možno všetci bohatí ľudia nie sú zlí after all!

Pred nos mi však fízel -nazvi sa ako chceš- strká pokutu na 50 kanadských dolárov.

„Your neighbors noticed someone moved in today. So here is the ticket for the lawn. You know, brings the value of the entire neighborhood down.“

Tento chrapúň v smiešnom klobúku mi non-šalantne podal pokutu za nepokosený trávnik. Nemôžem tomu uveriť, zírám na perfektnú zelenú plochu pred domom. Piss-Off Officer akoby pochopil môj zmätok a prstami mi znázorňuje ako presne dlhá má byť v Sherwood Park ostrihaná tráva pred domom, lebo….

„…you know, next time its a 75 dollar ticket!“

Najradšej by som povedala – strč si to do riti, ale život nie je med lízať a tak som poďakovala a trpko prijala pokutu.  A krutú pravdu. Bohatí ľudia sú perfekcionisti s unudenými ženami….

Ďalší prípad podobne zvrátenej flóro-logiky ma zasiahol v prvom najbohatšom meste Alberty a Kanady, v mestečku St. Albert. Tieto štatistiky sa robia na pomer priemerného príjmu a počet privilégií pre obyvateľov ako súkromné školy alebo počet yoga štúdií na každú paničku v meste. Svätý Albert v Alberte je vo všetkom top. Býva tu smotánka čo sa háda so smotánkou v Sherwood Park. V čom sú ale kanadskí boháči lepší než tí naši je, že sa medzi nimi vyskytuje množstvo rádových občanov. Kanada dáva priestor zarobiť človeku, ktorý pracovať chce. Nech bože dá, aby si aj na Slovensku mohol raz elektrikár, plynár, farmár dovoliť v pohode splácať 400 tisícovú hypotéku a víkendy v Karibiku.

Istý nemenovaný pán v meste St Albert, jeden z najbohatších Alberťanov vôbec, zasadil na záhrade ihličnatý strom. Tento strom vyrástol vyše plota a začalo na neho byť vidno z ulice. Bruce (nazvyme tak tohto pána) sa nechcel podľa vlastných slov „hanbiť za neupravený vrch stromu“ a tak si platí firmu, ktorá mu chodí dva krát týždenne s vodováhou a pravítkom upravovať strom na perfektný ihlan. Táto obsesia geometrickým tvarom ho stojí 1000 CAD mesačne. Len. Jeden. Strom.

Kanadský boháči sú celkovo zvláštni aj v tom, že položia 2 milióny za dom s pozemkom, no aj tak bývajú v jednom cul-de-sac a kukajú si so susedom do kuchyne. Je to prinajmenšom zamyslenia hodné v krajine, ktorá má územia toľko, že každý by sme tam mohli ísť žiť a ešte by im ostalo. Nie, nie. Oni radšej do výšky.

Ale sú to ľudia s vysokým štandardom pre robotu a profesionalizmus, ktoré sa u nás ešte akosi celoplošne neoslovienštili. Netreba však zúfať, tak ako všetky americké show, aj profesionalizmus k nám raz dorazí. Dovtedy, ak vieš makať a si zručný, kúp si snehule a uplatníš sa v Kanade.